SLOVENSKÝ KOPOV
HISTÓRIA: Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí,hoci nie presne v dnešnej dobe. V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandrard,výška,sfarbenie boli iba druhotné,nevýznamné vlastnosti. V porovnaní s dnešným kopovom uprednostňovali sa skôr vysokonohé a telesne silnejšie jedince,ak to,samozrejme,nebolo na závadu ich vytrvalosti. Ako mnohé plemená,mal aj kopov sprvu veľkú variabilitu predkov, rozdielnych veľkosťou i odchýlkami vo sfarbení. Boli tu však určité spoločné znaky,ktoré mohli byť základom pre vyšľachtenie nového plemena. Pôvodná výška týchto psov bola od 45 do 65 cm,s prevládajúcimi čiernym sfarbením. Farebnú prímes tvorio hrdzavohnedé pálenie,prechádzajúce často plynulo do čierneho,takže u mnohých jedincov až prevládalo. Biele škvrny sa často vyskytovali na hrudi,ale boli aj na nohách,chvoste,nemali však dominantné zastúpenie. Práve týmito znakmi a podľa časti tela, na ktorej sa vyskytovali,sa mnohé chovy vzájomne odlišovali. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17.-18.storočia a zakazuje sa vn ich jeho kríženie s inými psami. To naznačuje,že už vtedy boli snahy o zachovanie čistoty rasy kopova a dôvodom bolo isto jeho vynikanie nad ostatnými plemenami. I to je dôkazom,že dnešný jednotný typ najpravdepodobnejšie vznikal selekciou pôvodného chovu,bez primiešania inej krvi.
Od začiatku cieľavedomého chovu slovenského kopova v roku 1936 prešiel jeho vývoj niekoľkými etapami. Prvý významný medzník už v začiatkoch šľachtenia spočíval vo výbere genotypovo vhodných jedincov pre budúci kontrolovaný chov. Druhá etapa šľachtenia kopova spočívala v selekcii potomstva a výbere najvhodnejších potomkov,ktoré prenášali požadované vlastnosti. Túto etapu môžeme nazvať aj etapou overovania genotypu rodičov a následne aj potomkov. Do tretej etapy prechádzal chov postupne,keď už dochádzalo iba k vzájomnému kríženiu vybranej populácie.